Spoločnosť UNITED ASSISTANCE, s.r.o. zabezpečuje cestnú asistenciu, právnu asistenciu a domácu asistenciu. Súbor služieb poskytuje pre našich klientov nadštandardný komfort porovnateľný iba s uzavretím separátnych zmlúv u niekoľkých špecializovaných spoločností.Ročná daň za súkromné auto na Slovensku dodnes neexistuje, hoci návrhy na jej zavedenie podľa výkonu či veku vozidla existujú už od roku 2012.
Niekoľko rokov sa na Slovensku objavovali plány, analýzy a návrhy, ktoré mohli motoristom výrazne zmeniť účet za auto. Nie všetky sa dostali do zákona. Niektoré však boli prekvapivo konkrétne.
Mať auto na Slovensku už dávno nie je lacná záležitosť. Kúpime ho, prihlásime, tankujeme, poistíme, platíme servis, diaľničnú známku a pri niektorých vozidlách aj daň z motorových vozidiel. A potom príde ďalšia otázka, že čo všetko sa ešte mohlo alebo môže platiť?
Odpoveď je zaujímavá. Slovensko totiž v minulosti vážne diskutovalo o tom, že zdaňovanie automobilov nastaví úplne inak. Nie iba cez daň z motorových vozidiel pre podnikateľov, ale aj cez systém, ktorý by sa týkal samotného vlastníctva či evidencie automobilu. A niektoré predstavy boli naozaj konkrétne.
Daň za auto? Už sa o nej hovorilo
Jedným z najzaujímavejších dokumentov je analýza Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií „Zdaňovanie motorových vozidiel“ z roku 2012. Ministerstvo v nej otvorene konštatovalo, že Slovensko vtedy nemalo systém registračnej a cirkulačnej dane v rozsahu, aký poznali mnohé krajiny EÚ a OECD. IFP pritom pripravil konkrétny návrh takéhoto systému. A teraz pozor. Ako jeden z možných základov dane sa navrhoval maximálny výkon vozidla. Teda nie iba to, koľko auto jazdí alebo koľko paliva spáli, ale aj jeho výkon. Inými slovami: čím výkonnejšie auto, tým vyššia daň.
Analýza zároveň porovnávala aj možnosť využitia emisií CO₂. Samotní autori však upozorňovali, že ani jedna z týchto daní by nebola skutočne environmentálnou daňou, pretože nezohľadňuje spôsob ani intenzitu používania vozidla.
A koľko?
Tu je príbeh ešte zaujímavejší. Analýza MF SR neostala iba pri všeobecnej myšlienke. Obsahovala aj konkrétne modelové sadzby. Napríklad pri vozidlách s objemom motora do 900 cm³ sa v porovnaní uvádzala navrhovaná sadzba 10 eur ročne. Pri objeme nad 900 do 1 200 cm³ tiež 10 eur a pri objeme nad 1 200 do 1 500 cm³ 15 eur ročne. Dôležité však je, že išlo o analytický návrh, nie o schválenú všeobecnú daň pre všetkých slovenských motoristov. Práve tu sa často začína miešať realita s legendami.
Rok 2015: nová daň prišla, ale nie pre každého
Od 1. januára 2015 vstúpil do platnosti nový zákon o dani z motorových vozidiel. Mohlo by sa zdať, že práve vtedy Slovensko zaviedlo veľkú automobilovú daň. Lenže nie. Zákon sa týkal vozidiel evidovaných v Slovenskej republike, ktoré sa používajú na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Teda bežný človek, ktorý mal doma osobné auto na súkromné jazdenie, sa nestal automaticky daňovníkom iba preto, že vlastnil automobil. Zároveň sa zmenil systém výberu dane. Od roku 2015 sa daň z motorových vozidiel stala príjmom štátneho rozpočtu.
Staré auto malo byť drahšie
Nový systém z roku 2015 však priniesol aj ekologický prvok. Ročné sadzby sa mali upravovať podľa veku vozidla. Novšie vozidlá mali zvýhodnenie, pričom pri starších vozidlách sa daň naopak zvyšovala.
Návrh počítal s tým, že vozidlá staršie ako 12 rokov dostanú zvýšenie sadzby o 10 percent a pri vozidlách starších ako 13 rokov až o 20 percent. Naopak, pri novších vozidlách boli navrhované zľavy. Zvýhodnené mali byť aj hybridné vozidlá a autá s pohonom CNG, LNG či vodík.
Čiže už vtedy sa objavila myšlienka: novšie a ekologickejšie auto = nižšie daňové zaťaženie, staršie auto = vyššie zaťaženie.
Súkromné auto však štát nezdanil
A toto je asi najdôležitejší rozdiel. Návrh zákona z roku 2014, ktorý vytvoril systém platný od roku 2015, jasne definoval predmet dane ako vozidlo používané na podnikanie. Takže ak ste si v roku 2015 kúpili súkromnú Fabiu, Golf, Octaviu alebo BMW a používali ju iba na súkromné účely, nevznikla vám týmto zákonom povinnosť platiť každý rok daň len za jej vlastníctvo. Všeobecná ročná daň za vlastníctvo osobného auta sa na Slovensku nezaviedla. A to je podstatné aj pri dnešných debatách o „dani za auto“.
Potom prišiel drastický registračný poplatok
Štát však motoristom neskôr upravil inú platbu.
Od februára 2017 sa zmenil systém registračných poplatkov. Výška poplatku sa začala výraznejšie viazať na výkon vozidla a jeho vek. Ministerstvo financií vtedy uvádzalo, že poplatok sa môže zvýšiť najmä pri luxusných a výkonných vozidlách a pri opakovaných prevodoch. Zároveň sa zaviedol ekologický prvok – pri alternatívnych pohonoch sa vypočítaný poplatok znižoval o polovicu a elektromobily zostávali v najnižšej sadzbe. Ale opäť: nebola to ročná daň. Zaplatili ste pri registrácii alebo prepise, nie každý rok iba za to, že auto stojí vo vašej garáži.
Nebol to však koniec
O automobilovej daňovej politike sa diskutovalo aj neskôr. V roku 2018 sa napríklad v Národnej rade objavil poslanecký návrh na zmenu zákona o dani z motorových vozidiel. Parlamentná tlač č. 1077 bola doručená 23. augusta 2018. Návrh však napokon skončil tak, že NR SR nebude v rokovaní pokračovať.
O rok neskôr nasledoval ďalší návrh poslancov na zmenu zákona o dani z motorových vozidiel, parlamentná tlač č. 1628. Tieto návrhy však netreba vydávať za zavedenie novej dane pre všetkých majiteľov osobných áut. Išlo o konkrétne zmeny existujúceho systému dane z motorových vozidiel. A práve preto je pri tejto téme potrebná opatrnosť.
Takže čo nám vlastne „ušlo“?
Ak to zhrnieme bez politických rečí, na Slovensku sa v priebehu rokov objavili najmä tieto predstavy:
Ročná cirkulačná daň za vozidlo
→ odborná analýza MF SR s konkrétnym návrhom systému existovala, ale všeobecná daň pre súkromných motoristov sa v tejto podobe nezaviedla.
Daň viazaná na výkon auta
→ výkon bol v analýze MF SR navrhovaný ako jeden z hlavných možných základov zdaňovania. Samostatná všeobecná ročná daň podľa výkonu pre všetkých majiteľov osobných áut však zavedená nebola.
Daň podľa CO₂
→ emisie CO₂ sa analyzovali ako možný parameter, ale samostatná všeobecná ročná CO₂ daň pre slovenské osobné autá z toho nevznikla.
Vyššia daň za staré autá
→ ekologické zvýhodnenia a znevýhodnenia podľa veku boli súčasťou systému dane z motorových vozidiel pre podnikateľské vozidlá od roku 2015.
Vyšší poplatok za výkonné auto
→ toto sa napokon reálne stalo, ale išlo o registračný poplatok, nie o každoročnú daň. Od roku 2017 sa jeho výpočet viazal na výkon a vek vozidla.
A možno sme sa jej jednoducho vyhli
Najväčšia pointa celého príbehu je pritom jednoduchá. Slovensko mohlo mať systém, v ktorom by sa automobil zdaňoval aj ako majetok, respektíve cez pravidelnú cirkulačnú daň. Takýto systém bol odborne analyzovaný a existoval aj konkrétny návrh jeho parametrov.
Realita však išla inou cestou. Od roku 2015 máme daň z motorových vozidiel viazanú predovšetkým na podnikateľské používanie. Od roku 2017 máme výraznejšie odstupňovaný registračný poplatok podľa výkonu a veku.
Ale klasická každoročná daň za súkromné auto? Tá na Slovensku dodnes neexistuje. A tak si slovenský motorista môže aspoň v jednej veci vydýchnuť. Zatiaľ. Pretože pri pohľade do starších slovenských materiálov je jasné, že myšlienka pravidelne zdaňovať samotné auto rozhodne nie je nová.
Už raz to tu bolo
Nie je to žiadna novinka čo sa pred pár dňami riešilo na sociálnych sieťach ako politická kampaň. Už začiatkom roka 2020 sa v slovenskej politike objavil návrh na zavedenie dane na staršie a menej ekologické autá. Zdaňovať sa mali aj vozidlá dovezené zo zahraničia. Vybrané peniaze sa mali následne vracať ľuďom vo forme dotácií na novšie a ekologickejšie vozidlá. Návrh pracoval s myšlienkou „progresívno-cirkulačného zdaňovania“. Čím novšie auto a nižšie emisie, tým nižšia daň. Čím staršie a emisne horšie vozidlo, tým vyššie zaťaženie.
Na papieri to možno vyzerá jednoducho. Lenže potom prichádza slovenská realita. Čo má robiť človek, ktorý nemá peniaze na nové auto ani vtedy, keď mu štát časť ceny dotáciou zníži? Ak niekto jazdí na pätnásťročnom aute, väčšinou to nie je preto, že by ho považoval za ekologický ideál. Jazdí na ňom preto, že na novšie jednoducho nemá.
Staré auto neznamená automaticky nový nákup
Predstava, že vyššia daň prinúti majiteľa starého auta kúpiť si nové, je prinajmenšom diskutabilná. Automobilový trh funguje tak, že človek s vyšším príjmom kúpi nové auto a po niekoľkých rokoch ho predá ďalšiemu majiteľovi. Vozidlo tak postupne putuje medzi ľuďmi s rôznou kúpnou silou. Ak štát výrazne zdraží prevádzku starších áut, nemusí tým automaticky vzniknúť viac peňazí na nové vozidlá. Môže iba zvýšiť náklady ľuďom, ktorí už dnes počítajú každé euro.
A čo ekológia?
Samozrejme, nové autá majú spravidla nižšie emisie a modernejšie technológie. Lenže ani výroba nového automobilu niečo nestojí. Spotrebúva suroviny, energiu a vytvára ďalšiu ekologickú stopu. Preto otázka neznie iba: „Koľko emisií produkuje staré auto?“ Ale aj: „Je ekologickejšie dlhodobo používať funkčné auto, alebo ho predčasne nahradiť novým?“
Myšlienka však nezmizla
Návrh z roku 2020 sa všeobecnou daňou pre majiteľov starších áut nestal. Myšlienka vyššieho zaťaženia starších a emisne horších vozidiel však zo slovenských debát nezmizla. A to je pre motoristov podstatné. Daň totiž nemusí mať vždy názov „daň“. Môže to byť registračný poplatok, ekologický príplatok, cirkulačná daň alebo vyššia sadzba podľa veku a parametrov auta.
Názov sa môže meniť. Platba zostáva platbou. A ak človek nemá peniaze na nové auto, vyššia daň na to staré ho možno neprinúti kúpiť si nové. Možno ho iba prinúti jazdiť na tom starom ešte dlhšie.
Autor: Marek
Zdroj: autoviny.sk